|
|
| |
Hlinka Andrej |
|
Added to the database: 28.12.2002 11:20 |
|
 |
|
 |
| |
| ID 3123 |
title: |
|
last name: |
Hlinka |
| first name: |
Andrej |
last name at birth: |
|
| date of birth: |
29.09.1864 |
place of birth: |
Černová |
| date of death: |
16.08.1938 |
age: |
74 |
| date of funeral-cremation: |
00.08.1938 |
place of burial: |
Ružomberok |
| source: |
http://www.youtube.com/watch?v=3xwFJyS74OM&feature=related ; http://www.referaty.sk/index.php?referat=4209; http://dennik.pravda.sk/sk_dennik.asp?r=Bslovenskoa&c=slovenskoa_3_3&mail=06.09.2004 |
| description of the person: |
Kňaz,politik, spisovateľ. Zakladateľ Slovenskej ľudovej strany, poslanec NZ, predseda Spolku sv. Vojtecha;
Gymnázium vyštudoval v Ružomberku a Levoči, teológiu v Spišskej Kapitule, v roku 1898 bol vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil na Orave a v Liptove, ako farár od roku 1905 v Ružomberku, kde pôsobil po celý svoj život. Politicky sa angažoval v Zichyho maďarskej Ľudovej strane, ktorá mala v programe národnú rovnoprávnosť a toleranciu. V Národných novinách pranieroval národné a sociálne krivdy na slovenskom ľude. V zásadných veciach pokračoval v Štúrovej demokratickej vlasteneckej tradícii. V parlamentných voľbách roku 1898 sa nepresadil proti maďarskej politickej agitácii (cieľavedomá výchovná činnosť majúca za cieľ získať verejnosť, masy pre dajakú vec, úlohu alebo činnosť).
V roku 1905 založil Slovenskú ľudovú stranu, zvolával ľudové zhromaždenia a organizoval verejnú činnosť. Vo voľbách v roku 1906 podporoval kandidatúru V. Šrobára, za čo ho uhorský súd odsúdil na dva roky väzenia a vysokú pokutu. Biskup Párvy ho pozbavil farského úradu a vykonávania kňazských povinností. Väzenie si odpykával v Segedíne. Cirkevná vrchnosť dala jeho Ľudové noviny na cirkevný index (zoznam register zakázaných kníh, spisov). Od roku 1905 bol ich redaktorom Ferdinand Juriga, ktorý bol v roku 1906 odsúdený na dva roky väzenia za publicistiku.
Roku 1907 sa v jeho rodisku Černovej odohrala krvavá masakra. Černovská tragédia vyvolala veľký európsky ohlas (B. Bjornson, R. W. Seton Watson, L. N. Tolstoj a iní), otriasla svedomím Európy a to až tak, že aj pápež Pius X. uznal Hlinkovu nevinu a Hlinka bol plne rehabilitovaný.
Na konci 1. SVV sa Hlinka jednoznačne postavil za česko-slovenskú orientáciu . Od roku 1918 do 1938 bol poslancom česko-slovenského parlamentu. Keď sa roku 1919 dozvedel o Pittsburskej dohode, ktorú uzavreli americkí Slováci a americkí Česi a ktorú koncipoval T. G. Masaryk, odišiel so slovenskou delegáciou do Paríža, kde žiadal, aby postavenie Slovenska v ČSR bolo zabezpečené v mierovej zmluve. Po návrate do vlasti ho za to väznili na Morave a v Česku.
V ČSR po celý čas stál na čele Ľudovej strany a viedol slovenské autonomistické hnutie, od roku 1932 spoločne s M. Rázusom. Tak sa spolu stali symbolom národnej jednoty . Odmietal čechoslovakizmus a pražský centralizmus. Víťazstva autonómie sa nedožil. Do pamäti národa vošiel ako veľká symbolická osobnosť nových slovenských dejín.
|
 |
 |
 |
photograph 1 |
photograph 2 |
photograph 3 |
Red marked entries are not published for free. Information here. 
|
|
 |
|
 |
|
| |
 |
|
|
| |
|
|
;)
;)
;)
